Probiotiká sú prirodzenou prírodnou alternatívou proti syntetickým chemickým látkam, znečisťovaniu prírody a proti intoxikácii organizmu človeka. Slovo "probiotikum" bolo prvýkrát použité v roku 1954 pri porovnávaní škodlivých účinkov antibiotík s blahodárnymi účinkami užitočných baktérií-probiotica.

Probiotiká sú živé mikroorganizmy , ktoré užité samostatne , alebo cez potraviny , ktoré ich obsahujú , ozdravujú ľudský organizmus, majú blahodárny vplyv na črevnú mikroflóru a imunitný systém, detoxikujú organizmus ,znižujú cholesterol a krvný cukor, ozdravujú žalúdok ,črevá a pečeň , sú prevenciou pred rakovinovými ochoreniami, alergiami a urinogenitálnymi infekciami.

Základy súčasnému chápaniu významu probiotík dal začiatkom 20 storočia ruský vedec
biológ a nositeľ Nobelovej ceny Mečnikov a francúzsky lekár Tisier.

vo svojej teórii "dlhovekosti človeka" prof.Mečnikov poukazuje , že vo vnútorných orgánoch človeka sa rozvíjajú hnilobné procesy zapríčinené mikroorganizmami, vytvárajúce toxíny, ktoré intoxikujú ľudský organizmus . Na zníženie hnilobných procesov Mečnikov doporučuje každodennú konzumáciu jogurtu a iných kyslomliečnych výrobkov.

Za príklad dával Bulharov , ktorých strava je zložená z týchto výrobkov . Bulhari v tomto období mali až 4% z populácie 100 a viac ročných ľudí , málo trpeli rakovinou a všeobecne mali veľmi nízku chorobnosť.

V roku 1905 bulharský lekár Grigorov objavuje v týchto produktoch Lactobacillus Bulgaricus. Je objavené , že v súžití s človekom existujú tisíce typov mikróbov , ktoré sú všade , na koži , vlasoch , nechtoch , v ústach , črevách , rozmnožovacích cestách.
Hrubé črevo a vagína ženy , sú ich prirodzenými bioreaktormi neustále vyrábajúcimi milióny
mikroorganizmov.

Tieto sa delia na :

• škodlivé- približne 150 až 180 druhov;
• užitočné-(probiotiká) asi 15-20 druhov;
• latentné- viac ako 1200 druhov.

Najviac druhov mikroorganizmov žije v žalúdku a črevách-500 až 800.Neustále sú objavované nové druhy , zapríčiňujúce rôzne choroby. Rôzne druhy mikroorganizmov užitočné , škodlivé aj latentné žijú vedľa seba milióny rokov. Rovnováha ekosystému určuje zdravie, choroby, epidémie aj smrť. Súčasné probiotiká sa delia na tri základné skupiny-lactobacily, mliečnokyslé koky a bifidobaktérie.

Všeobecne uznávaných a používaných vo výrobe je len 14:

Mliečnokyslé baktérie sú základom probiotík . Biologicky sú charakteristické vyprovokovaním mliečnokyslej fermentácie , kde sa získava nad 50% mliečnej kyseliny pri rozklade na cukry . Vytvorená mliečna kyselina spolu s baktericínmi a inými biologicko aktívnymi látkami zastavujú tvorbu škodlivých mikróbov , detoxikujú organizmus ,stimulujú
imunitný systém, majú antirakovinový,antiaterosklerózny,antialergický,antioxidačný,liečebnoobranný účinok.

Mliečnokyslé baktérie vytvárajú mikroflóru vo vagíne ženy a určujú jej zdravie a zdravie jej detí.

Mliečnokyslé koky:z nich najväčší význam má Streptococcus Termophilus/ST/,vytvára látky,zabraňujúce rozvoju škodlivých mikróbov, zlepšujúce krvotvorbu , urýchľujúce vývoj detí. ST vytvára alkoholdehydrogenázu , rozkladajúcu alkohol..

Bifidobaktérie oddeľujú menej ako 50% mliečna kyselina a veľké množstvo kyseliny octovej .Udržujú mikroflóru v hrubom čreve, majú antirakovinový účinok.
Sú veľmi citlivé, ľahko hynú v kyslom prostredí , alebo počas prítomnosti kyslíka.

Vedľajšie účinky probiotík

Veľmi vzácne môžu spôsobovať zápal srdcového svalu(Lactobacillus casei,Lactobacillus rhamnosus,Lactobacillus planatarium a a veľmi zriedka aj Lactobacillus acidophilus a Bifidobacterium.

Výskumom je dokázané , že tento problém nevzniká pôsobením Lactobacillus bulgaricus ani Streptococus thermophilus.